"ROBÍM IBA TO, ČO MA BAVÍ": FIKCIA ALEBO REALITA? 

Všetci chceme maximalizovať aktivity, ktoré nám dávajú zmysel a minimalizovať tie, s ktorými sa nestotožňujeme. Z mnohých strán počúvame, že životnú métu "Robím iba to, čo ma baví" je možné dosiahnuť. Áno, možné to je...teoreticky. Otázkou zostáva, či je to tak aj v praxi a či tie menej príjemné aktivity sú naozaj tak toxické, ako sa to prezentuje. 

Sklamanie a frustrácia zo života 

Snažiť sa dosiahnuť tento vysnívaný status podporuje frustráciu a stres zo života. Keď sa naša terajšia situácia nezhoduje s daným ideálom, máme tendenciu sa cítiť zle. Naša sebahodnota klesá. Považujeme sa za totálnych zúfalcov. Každý deň sme totiž obkolesení videami a fotografiami dokonalého života. Prečo ho teda nevieme dosiahnuť aj my? A prečo by sme ho nemohli dosiahnuť aj my?! Idea dokonalého života expandovala najmä s nástupom sociálnych médií, ktoré sú s nami už nejaký ten rok. To v preklade znamená, že za tie roky sme status dokonalého života prijali ako vysokopravdepodobnú možnosť, po ktorej by sme mali túžiť všetci. A to dokáže poriadne skomplikovať náš život...

Ako sme sa chytili do pasce dokonalého života

Veľakrát sa nám prezentuje, že pokiaľ nájdeme niečo čo nás baví a vie nás to uživiť, tak máme vyhraté. A pokiaľ sa s niečím v danej chvíli nestotožňujeme, automaticky treba dať od toho ruky preč. Ideme z extrému do extrému - buď dreamjob alebo úplná tyrania, buď dokonalý alebo tragický život, buď úplná extáza alebo ťažký smútok. Akonáhle sa začneme riadiť týmto pravidlom, rozhodujeme sa toxicky a nelogicky. Strácame zdravý úsudok. Náš život nie je čiernobiely. Robiť IBA to, čo nás baví je obrovská ilúzia, pretože bez ohľadu na to čo chceme v našom živote dosiahnuť, všetko má v sebe akýsi aspekt nespokojnosti. Presne toto mi potvrdili ľudia z rôzneho prostredia - mentálny kouči, speváci, marketéri, majitelia firiem, barberi, spisovatelia, ľudia pracujúci v médiách...Rôzny ľudia v rôznych odvetviach ale všetci mali jednu vec spoločnú. Ich životné poslanie má prvky, s ktorými sa nestotožňujú. Táto chvíľková nespokojnosť ale nie je dôvod, aby sme všetko len tak zahodili. A platí aj v tvojom prípade. I keď sa v danej chvíli necítiš spokojne a komfortne, nie je to dôvod na okamžitú zmenu.

Čo naozaj chcem vs. Čo by som mal chcieť

Neustále hľadáme nejaký svätý grál, ktorý nám zaručí dokonalý život v podobe "robím to čo ma baví." Akonáhle sa ale snažíme dosiahnuť status "robím LEN to čo ma baví", tak sa vystavujeme obrovskému psychologickému nátlaku. Nie je možné chcieť koláče bez tvrdej práce a skvelé výsledky bez príšerných chýb. Tento prezentovaný ideál je jeden veľký a umelo vytvorený mýtus. Každý z nás sa chce odprezentovať v tom najlepšom svetle. Na to často zabúdame. Inak povedané, nezabíjaj svoj potenciál kvôli sociálnemu konštruktu, ktorý vidíš v tomto svete alebo v online priestore. Ak sa strácaš vo svojom živote, skús si namiesto otázky "Čo by ma bavilo robiť?", alebo "Čo bude vyzerať navonok reprezentatívne?" položiť otázku "V čom vidím zmysel?", "Čo zodpovedá mojim hodnotám?", "Čo odzrkadľuje moju životnú filozofiu?" A ak nájdeš odpovede na tieto otázky, je dosť veľká šanca, že nájdeš aj to, čo ťa bude aj baviť.