DUNNING-KRUGEROV EFEKT: AKO SA PRESTAŤ PODCEŇOVAŤ
V praxi sa často stáva že ľudia s talentom, schopnosťami, zručnosťami a skúsenosťami sa boja tieto vlastnosti využiť aj v praxi - neveria si a majú pocit, že nie sú dostatočne kompetentní. V tom spočíva paradox Dunning-Krugerovho efektu.
Pochybnosti vs. podceňovanie
Pochybovať občas o sebe je z psychologického hľadiska zdravé. Je to ukazovateľ našej pokory a sebareflexie. Pochybnosti môžeme teoreticky označiť ako krátkodobé otrasy, ktoré vedia naštrbiť pevnú pôdu pod nohami najmä v stresových situáciách, kedy sa vystavujeme diskomfortu. Príkladom môže byť dialóg s cudzincom a to napriek tomu, že z daného jazyka máme certifikát. Nemať úplnú istotu v tejto situácií je v poriadku. Dokážeme totiž kriticky zhodnotiť, že druhá osoba ovláda jazyk lepšie - je to jeho natívny jazyk. Podceňovanie sú však otrasy dlhodobého charakteru bez logického vysvetlenia.
Sabotáž našich schopností
Podceňovanie je stav, pri ktorom sa dá objektívne zhodnotiť naša kvalifikácia a kompetentnosť v danej oblasti, ale ťažko sa s týmto faktom vieme stotožniť. Máme problém to akceptovať. Dôvodom môže byť Dunning-Krugerov efekt. Ide o psychologický fenomén, pri ktorom sabotujeme vlastné schopnosti a výsledky. Máme pocit, že nie sme dosť dobrí, spôsobilí a vhodní v danej oblasti. Druhá skupina ľudí (bez potrebných znalostí) si môže paradoxne veriť priveľmi a nadhodnocuje svoje schopnosti. Dunning-Krugerov efekt vychádza z výskumu, ktorý uskutočnili sociálni psychológovia David Dunning a Justin Kruger v roku 1999. Vo svojom výskume zistili, že ľudia s nízkou úrovňou schopností a znalostí majú tendenciu nadhodnocovať svoje schopnosti a preceňovať svoje výsledky. Naopak, ľudia s vysokou úrovňou schopností a znalostí často podceňujú svoje schopnosti a majú tendenciu považovať sa za priemerných.
Sokratesov nástup
Treba vychádzať z tohto predpokladu - čím viac skúsenosti získavame v nejakej oblasti, tým viac vidíme jej komplexnosť. Počas procesu získavania poznatkov a zručností sa preto môže vynoriť fráza "Viem že nič neviem." Otázkou zostáva prečo je Dunning-Krugerov efekt nebezpečný. Dôsledky podceňovania môžu byť škodlivé, najmä v jednotlivých pracovných sférách ako je zdravotníctvo, kedy ľudský faktor môže ovplyvniť život pacienta. Kompetentnosť a penzum znalostí však netreba vnímať len v rovine formálneho vzdelania, pretože tento psychologický efekt presahuje aj rámec osobného života.
Možné riešenie a záver
Prevenciou môže byť prierez doteraz dosiahnutých úspechov a výsledkov. Svoj progres možno odmerať v rovine času, peňazí, alebo (i keď ťažko v merateľných jednotkách) energie a nervov. Cieľom nie je mať hlavu v oblakoch a ponosovať sa ale objektívne zhodnotiť svoju kvalifikáciu, svoje zručnosti, svoju kompetenciu. Vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie je celoživotný proces. Na strane druhej, v prípade patologického podceňovania sa, nadmerný vzdelávací proces nemusí byť vždy optimálnym riešením.
Odporúčané zdroje: