ATRIBUČNÁ CHYBA: AKO NÁS KLAME VLASTNÝ ÚSUDOK?

Naša myseľ je neustále vystavovaná novými a novými podnetmi. Spoznávame svet okolo seba a snažme sa ho pochopiť . Niekedy toto chápanie sveta je správne a niekedy zas nie. Občas sa jednoducho náš úsudok mýli, v dôsledku čoho môžu vzniknúť zbytočné konflikty,  nedorozumenia, spackané vzťahy a napäté situácie v spoločnosti. A presne o tomto hovorí tzv. atribučná chyba. 

Čo je atribučná chyba?

Čokoľvek čo sa nás týka či už priamo alebo nepriamo, chceme a potrebuje nejako ohodnotiť. A buď to hodnotíme pozitívne alebo negatívne na základe našej predstavy o tom, ako tento svet funguje. Udalosti a situácie, ktoré sa udejú v našom živote však nie vždy pochopíme správne. Niekedy sme si všetko len zle domysleli a tak nastala atribučná chyba. Atribučná chyba je psychologický termín, ktorý hovorí o tom, že nejakým spôsobom hodnotíme správanie iných ľudí aj bez potrebných faktov a informácií. Jednoducho, vysvetľujeme si udalosti po svojom. Vo všeobecnosti rozoznávame dva druhy atribučnej chyby - vonkajšia a vnútorná.

Vonkajšia atribučná chyba

Podstatou vonkajšej atribučnej chyby je, že máme tendenciu naše konanie podmieňovať vonkajším vplyvom a nie tomu, čo sa odohráva v našom vnútri. Poďme sa pozrieť na pár príkladov. 

• Ak sa Adam nejako neprimerane zachová, jeho správanie si zdôvodňujeme vonkajšími vplyvmi a nie jeho osobnosťou. 
• Dominika v škole spackala test a predpokladáme, že dôvodom boli neprimerane ťažké otázky a nie jej zlý prístup pri učení.
• Tomášov zápas dopadne zle, pričom dôvodom sú podľa neho vonkajšie vplyvy (zlá atmosféra, vydýchaný vzduch, nekvalitná obuv), a nie slabý tréning.
• Tvoj partner/ka je posledne mimoriadne podrážnený/á ale ty to prisudzuješ zlému počasiu, nie dlhodobému vnútornému konfliktu. 

Vnútorná atribúcia

Ide o činy, situácie a rozhodnutia prisudzujeme našim vnútorným stavom a nie vonkajšiemu prostrediu. A teda máme tendenciu si správanie ľudí odôvodňovať ich povahou. Neberieme do úvahy impulzívne situácie, ktoré mohli toto správanie vyvolať. Skúsme si to opäť vysveliť na príkladoch.

• Marek pohorel na teste čo budem prisudzovať jeho lenivosti a nie neprimerane náročnému testu.
• Tvoj kolega mešká do práce čo automaticky berieš ako jeho nezodpovednosť a nie možným zdravotným problémom alebo situácii v meste, kvôli tomu nemohol prísť na čas. 
• Úspech nejakého podnikateľa vnímaš ako usud a výhru v živote, nie sled jednotlivých udalostí, ktoré mu pomohli sa dopracovať na vrchol.

Aký to má dopad? 

Atribučná chyba hovorí o tom, že náš úsudok je často nesprávny, neúplný alebo podložený len našimi subjektívnymi tvrdeniami – nie faktami. Vo všeobecnosti nadhodnocujeme tie vnútorné atribúcie a podhodnocujeme tie vonkajšie. Veci nie sú vždy také, ako si myslíme že sú. Ak zavolám kamarátovi a ten opakovane nezdvihne telefón , nie je to tým že na mňa serie. Môže to byť tým že si zabudol telefón doma alebo ho má na ticho lebo bol v kine. To, čo považujeme za viac alebo menej pravdedobné, už vyplýva z našich doterajších skúseností. Stále to ale nemusí korešpondovať s realitou. Vždy vidíme len určitý fragment života niekoho iného. Napriek tomu dokážeme o tom človeku robiť určité závery – či už pozitívne alebo negatívne. Je preto dôležité, aby sme v určitých situáciách prehodnotili svoj názor a svoj postoj. Najskôr by sme si mali overiť určité informácie a až potom zaujať  stanovisko. 

Odporúčané zdroje:

1. Ross, L. (1977). The Intuitive Psychologist and His Shortcomings: Distortions in the Attribution Process.
2. Gilbert, D. T., & Malone, P. S. (1995). "The correspondence bias.
3. Jones, E. E., & Harris, V. A. (1967). "The attribution of attitudes.
   
4. Cherry, K. (2023). Understanding Attribution in Social Psychology.